Územie dnešného Libanonu bolo po tisícky rokov domovom mnohých významných civilizácii a kultúr. Je pôvodným domovom Fénijčanov, ktorých si následne podmanili Asýrčania. Územie následne obývali Peržania, Gréci, Rimania, Arabi a ottomanskí Turci.
Po kolapse Ottomanskej ríše po prvej svetovej vojne, dala Spoločnosť národov mandát Francúzsku nad 5 teritóriami, ktoré dnes tvoria Libanon. Moderná ústava z roku 1926, špecifikovala rozloženie politických síl medzi jednotlivé náboženské skupiny. V krajine žije približne 39-40 % kresťanov a zvyšok tvoria sunitskí a šiítski moslimovia a drúzi - blízki svojou vieroukou islamskému náboženstvu, respektíve tvoriaci samostatnú náboženskú odnož islamu. Vďaka tomu môžeme Libanon označiť za tradičný, dejinne najvýraznejší priesečník rôznych náboženstiev a náboženských skupín v európskom a blízkovýchodnom priestore.
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu, je počtom obyvateľov najväčšia krajina Blízkeho východu. Hraničí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perzského zálivu a Arabského mora.
Hlavné mesto : Teherán
Rozloha : 1,648,000 km štv.
Počet obyvateľov : takmer 66 mil.
Hlavné etnické skupiny : Peržania 51%, Azeri 24%, Gilaki a Mazandarani 8%, Kurdi 7%, Arabi 3%.
Vysoko vyspelé kultúry, vrátané kultúr Olmékov, Mayov, Toltékov a Aztékov existovali dlho pred španielskym vpádom. Hernando Cortes obsadil Mexiko v rokoch 1519 - 1521 a založil španielsku kolóniu, ktorá vytrvala takmer 300 rokov.
Nezávislosť od Španielska bola vyhlásená Miguelom Hidalgom 16 septembra 1810. Vyhlásenie nezávislosti Miguela Hidalga, v Mexiku známe ako „Grito de Dolores“, započalo desaťročie trvajúci boj za nezávislosť od Španielska. Hlavnými postavami vojny za nezávislosť bol Jose Maria Morelos; Generál Augustin de Iturbide, ktorý porazil Španielov a vládol v Mexiku v období 1822-1823; a generál Antonio Lopez de Santa Ana, ktorý dominoval mexickej politike od roku 1833 do 1855. Zmluva z roku 1821 uznala nezávislosť Mexika od Španielska a vyzývala k vytvoreniu konštitučnej monarchie. Plán na uskutočnenie monarchie zlyhal a v roku 1824 došlo k vytvoreniu republiky.
Názov Sudán pochádza z arabského „bilad al-sudan“, čo v preklade znamená „krajina čiernych“. Oficiálnym jazykom je arabčina a štátnym náboženstvom je islam, no na juhu krajiny sa nachádza veľká časť nearabskej populácie, prevažne kresťania a animisti
V roku 1820 egyptský panovník Mohamed Ali-Paša napadol a ovládol severnú časť Sudánu. Jeho vnuk Ismail I. rožšíril územie Egyptu už o väčšinu súčasného Sudánu. Politika Ismailovho syna Tewfika I. vyústila do revolúcie a Tewfik bol prinútený požiadať o pomoc Veľkú Britániu, ktorá následne v roku 1882 obsadila Egypt aj Sudán za účelom stabilizovať situáciu. Situácia vyústila do ďalšej revolúcie, tento krát v samotnom Sudáne, pod vedením Mohameda ibn Abdalla, nazývaného tiež Mahdí. Mahdí chcel oslobodiť Sudán od okupácie a očistiť islam. Po páde Chartúmu v roku 1885 sa Briti aj Egypťania stiahli zo Sudánu, čo umožnilo Mahdímu vytvoriť len krátko žijúci teokratický štát.
Afganistan má dôležitú polohu medzi strednou Áziou na severe a indickým subkontinentom na juhu, preto o toto územie mali v priebehu dejín eminentný záujem viaceré ríše a ich silné armády. Afganistan je krajina kontrastov. Tvoria ju trávnaté náhorné plošiny, kamenisté púšte a vysoké horské štíty. Tri štvrtiny jeho územia pokrýva nedostupný terén. Vplyv týchto troch veľkých oblastí sa premietol taktiež do jeho prírodných a hospodárskych podmienok. Patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, väčšina obyvateľov žije v hlbokej chudobe.
Podľa odhadu z roku 2001 je počet obyvateľov 26 813 000, ktorí sú príslušníkmi viac ako dvadsiatich národnostných skupín. Väčšina Afgáncov sú Paštúni (35%), druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria Tadžikovia (25%). Nasledujú Chazarovia (19%), Uzbekovia (9%), a ostatní (Ajmánci, Turkméni, Kirgizovia, Balúčovia, Núristánci) 12%. Paštúni vždy zaujímali v dejinách Afganistanu privilegované postavenie, čo neraz zapríčinilo národnostné nepokoje a konflikty. Paštúni sú aj dnes ešte stále rozdelení do kmeňov; kmeň Duránov je najväčší, po ňom nasledujú kmene Ghizlajov, Kurakijov, Chajbarov a menšie kmene Gurachélov a Júsufzajov. Obývajú južné, juhozápadné a niektoré severné oblasti krajiny. Kmeň Duránov je zároveň aj najvplyvnejší. Pochádzali z neho, počínajúc Dóstom Muhammedom, všetci emirovia, králi i prezident M.Dáúd. Politika v Afganistane bola historicky poznačená bojmi o moc, krvavými prevratmi a nestabilnými transfermi moci. S výnimkou vojenskej junty, v Afganistane existovali za posledných 100 rokov takmer všetky formy vlády zahrňujúc monarchiu, republiku, teokraciu a komunistické zriadenie. Ústava prijatá Loya džirgou (veľké zhromaždenie kmeňových náčelníkov) v roku 2004 vyhlásila Afganistan za islamskú republiku pozostávajúcu z troch zložiek moci – výkonnej, zákonodarnej a súdnej.
Územie dnešného Libanonu bolo po tisícky rokov domovom mnohých významných civilizácii a kultúr. Je pôvodným domovom Fénijčanov, ktorých si následne podmanili Asýrčania. Územie následne obývali Peržania, Gréci, Rimania, Arabi a ottomanskí Turci.
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu, je počtom obyvateľov najväčšia krajina Blízkeho východu. Hraničí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perzského zálivu a Arabského mora. 
Nezávislosť od Španielska bola vyhlásená Miguelom Hidalgom 16 septembra 1810. Vyhlásenie nezávislosti Miguela Hidalga, v Mexiku známe ako „Grito de Dolores“, započalo desaťročie trvajúci boj za nezávislosť od Španielska. Hlavnými postavami vojny za nezávislosť bol Jose Maria Morelos; Generál Augustin de Iturbide, ktorý porazil Španielov a vládol v Mexiku v období 1822-1823; a generál Antonio Lopez de Santa Ana, ktorý dominoval mexickej politike od roku 1833 do 1855. Zmluva z roku 1821 uznala nezávislosť Mexika od Španielska a vyzývala k vytvoreniu konštitučnej monarchie. Plán na uskutočnenie monarchie zlyhal a v roku 1824 došlo k vytvoreniu republiky. 
Názov Sudán pochádza z arabského „bilad al-sudan“, čo v preklade znamená „krajina čiernych“. Oficiálnym jazykom je arabčina a štátnym náboženstvom je islam, no na juhu krajiny sa nachádza veľká časť nearabskej populácie, prevažne kresťania a animisti
Podľa odhadu z roku 2001 je počet obyvateľov 26 813 000, ktorí sú príslušníkmi viac ako dvadsiatich národnostných skupín. Väčšina Afgáncov sú Paštúni (35%), druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria Tadžikovia (25%). Nasledujú Chazarovia (19%), Uzbekovia (9%), a ostatní (Ajmánci, Turkméni, Kirgizovia, Balúčovia, Núristánci) 12%. Paštúni vždy zaujímali v dejinách Afganistanu privilegované postavenie, čo neraz zapríčinilo národnostné nepokoje a konflikty. Paštúni sú aj dnes ešte stále rozdelení do kmeňov; kmeň Duránov je najväčší, po ňom nasledujú kmene Ghizlajov, Kurakijov, Chajbarov a menšie kmene Gurachélov a Júsufzajov. Obývajú južné, juhozápadné a niektoré severné oblasti krajiny. Kmeň Duránov je zároveň aj najvplyvnejší. Pochádzali z neho, počínajúc Dóstom Muhammedom, všetci emirovia, králi i prezident M.Dáúd. Politika v Afganistane bola historicky poznačená bojmi o moc, krvavými prevratmi a nestabilnými transfermi moci. S výnimkou vojenskej junty, v Afganistane existovali za posledných 100 rokov takmer všetky formy vlády zahrňujúc monarchiu, republiku, teokraciu a komunistické zriadenie. Ústava prijatá Loya džirgou (veľké zhromaždenie kmeňových náčelníkov) v roku 2004 vyhlásila Afganistan za islamskú republiku pozostávajúcu z troch zložiek moci – výkonnej, zákonodarnej a súdnej.